Aji morin eskivi, budrir mudr chovildá, aji beji eskivi, tašijirár boká chovildá.

Hokej a semená

18. května 2013 v 1:53 | el-pavstrom

Dvanásty list z predhrobia

Vážení a milí,

dnes som sa konečne dostal k tomu, že som vybral mlynček na mak, skontroloval čistotu vnútra a zomlel si prvú dávku ľanového semena. Chuťove celkom fajn. Budem si teraz mlieť trikrát denne za polievkovúlyžicu takéhoto semiačka a konzumovať ho. Odskúšal som si aj semeno chia - ujde to, ale ľanové mi chutí asi viac. Častejšie než doteraz si doprajem aj ryby, najmä mastnejšie ryby zo studeného pásma.
Prečo to všetko? Dozvedel som sa, že mám (ako celá naša populácia) nedostatok omega-3 mastných kyselín v strave a tým pádom aj v tele. Nedostatkom práve týchto omega mastných kyselín si vysvetľujú odborníci viaceré zdravotné problémy ako: vysoký krvný tlak (mám), zelený zákal (mám), bolesti kĺbov (mám, najmä zápal bedrového/kyčelního kĺbu), astma (mám), rakovina (mám - sarkóm), ale aj ďalšie, ktoré nemám, a preto ma až tak nevzrušujú. Do značnej miery mi otvoril oči český preklad publikácie Clary Felix - Vše o tucích typu omega-3 (vydala Pragma). Dostal som ju na dobierku len pred pár týždňami.
Doteraz som sa tejto problematike nevenoval aj pre práve prebiehajúce majstrovstvá sveta v hokeji. Od skončenia účinkovania väčšiny našich hokejistov na šampionáte už na to čas mám. Jediné naše želiezko v ohni predstavuje teraz len Paul Šťastný..:-)
A keďže ľanové semeno je spolu s rybím tukom najbohatším zdrojom omega-3 mastných kyselín, moje rozhodnutie bolo čoskoro na svete - navyše ak žiadna iná alternatíva sa nečrtala.. Ešte sú zaujímavé semienka chia a lúpané semeno konopy siatej. Aj tieto druhy mám a budem si ich mlieť a pridávať do jedál a či len samotné, príp. v jogurte, konzumovať. Dúfam len, že som sa do takejto zmeny stravovania nepustil príliš neskoro..
Srdečne Vás zdraví a veľa zdravia Vám želá El Pavstrom
 

Ďalší z listov

9. května 2013 v 22:36 | el-pavstrom

List z predhrobia - jedenásty

Vážení a milí,

nedokážem to už v sebe udržať, musím to vykričať do celého vesmíru: Žalujem neznámeho páchateľa za to, že slovenskú hokejovú reprezentáciu na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v Škandinávii vymenil za dablérov, ktorí potom odohrali zápas s Lotyšskom - s tak žalostným výsledkom, že by sa aj druhá liga červenala. Veď hráči v našich dresoch pomaly ako keby ani nevedeli, na ktorú bránku majú útočiť..
Niekto si skúša systém výmeny hráčov za výzorovo podobné osoby - veď aj Rusi prehrali s Francúzmi..! S tými Francúzmi, ktorým naši hokejisti, na práve prebiehajúcich majstrovstvách sveta, nasúkali 6 gólov.. Neviem, kto sa tu snaží o takéto do očí kolúce zámeny hráčov, ale možno viem prečo - zrejme sa dal na tipovanie výsledkov na majstrovstvách sveta, povyberal si tie najvýhodnejšie a najlepšie platené možnosti a teraz si prispôsobuje družstvá. Alebo sa jednoducho len hrá.. Kto vie?
Všetko sa to akosi zamotáva a čoraz ťažšie sa človek dokáže orientovať v takomto svete, kde fungujú aj dabléri. Ako ich možno odlíšiť od tých pravých, originálnych jedincov? Pomaly už budem do takej miery zneistený, že začnem pochybovať aj o sebe - som to vôbec ja? Nevymenili ma? Ako sa to dá zistiť? Čo ak už stihli vymeniť všetkých, a teda čudní sa nám budú zdať práve tí pôvodní, originálni?
Nevidím iné riešenie, len si ísť ľahnúť a vyspať sa. Možno sa mi ráno podarí odhaliť celé sprisahanie - pochopím, že možno aj ja som jeho súčasťou.. J
Tak zase dočítania niekedy, priatelia! Zdraví Vás El Pavstrom.

Desiaty list z predhrobia

27. dubna 2013 v 22:03 | el-pavstrom



Vážení a milí priatelia!

Prekrásne počasie, v porovnaní so zimou, pôsobí oživujúco. Čoraz viac ľudí sa pohybuje po vonku - čoraz menej naobliekaných. Vychutnávame si záplavu slnečných lúčov, snažíme sa byť na slniečku aj v uliciach mesta. Lavičky sú plne obsadené. Zaznievajú najrôznejšie otázky i odpovede. Od tých najbežnejších (aký máš, keď tak dobre pozeráš? už sme si dávno nevideli..), až po tie prešpekulovanejšie - keby si mal na výber, v ktorom období ľudských dejín by si chcel žiť?
Tú druhú otázku som nedostal ja, ale na vedľajšej lavičke v parku sediaci mladík. Neviem, ako na ňu odpovedal, ale ja som si v tej chvíli uvedomil, že by som na ňu nevedel odpovedať rokmi od - do. Viem presne, kedy by som chcel žiť: v časoch, keď dievčatá boli dievčatami a ženy ženami. Keď boli ešte normálne, prirodzené. Aj s ich chybičkami krásy a nedokonalosťami, ktoré dotvárali ich osobnosť a osobitosť. Bolo by to v časoch, keď ženy mali ešte obočie a nie počmáranú tvár, keď mala každá svoje pery a prirodzenú, svoju vlastnú, farbu vlasov.
Smutný pohľad na dvanásť-štrnásťročné dievčatá, ako si ničia svoje vlasy farbením, nechty lakovaním (a to nehovorím o neprirodzených farbách lakov - modré, zelené, čierne či fialové!) a tvár, príp. dekolt, mejkapom. Pritom iba slepý nevidí, že žiadne z umelých farbív sa nevyrovná prírode, a teda na farbenie vlasov treba mať aj dôvod. Viem pochopiť staré ženy, ktoré sa snažia pôsobiť mladším dojmom a farbia si šediny. Ale školopovinné deti?? Nedokážem pochopiť ich rodičov, ktorí im takéto excesy financujú. .
Veľmi obsiahla kategória - dospelé ženy - a či jednoducho ženy, v sebe ukrýva jednak množinu osôb ženského pohlavia - ženskejších než tie najprirodzenejšie ženy, ktorá sa "vylepšuje" mejkapom (čižč špinou - upcháva póry pokožky a dráždi pleť), vpichovaním cudzorodých látok (farieb) pod kožu, vpichovaním klobásovo-konzervového jedu, strkaním vrecúšok s mliekom a či iným materiálom do prsníkov, druhak množinu žien permanentne nespokojných so svojím postavením v spoločnosti. Neustále bojujú za zrovnoprávnenie žien s mužmi a keď konečne dosiahnu rovnoprávnosť s mužmi v odchode do dôchodku, zase sa im to nepozdáva.. Keď už nevedia, čo by si vybrali za cieľ svojich útokov, postačí im aj gramatika. Celý šokovaný som počúval v elektronických médiách, ako niektoré moderátorky vítajú v štúdiu svojich hostí výrazom "hostka"(!). To dokáže urobiť len jedinec bez jazykového citu (rovnako ako "odbáčať" namiesto odbočovať - aj keď to už je z trochu iného súdka).
Skrátka, najradšej by som žil v období, keď ženy chceli byť ženami a nevymýšľali a neporovnávali neporovnateľné. Postavenie ženy a muža je predsa od prírody rozdielne a nemá zmysel špekulovať, či je žena vyššie alebo nižšie než muž. Oba živočíšne "poddruhy" majú svoje postavenie v prírode i spoločnosti. Treba si len uvedomiť, kam kto patrí.

Pozdravuje Vás El Pavstrom.
 


Opäť listy z predhrobia

15. dubna 2013 v 1:47 | el-pavstrom

List deviaty - o mŕtvych len v dobrom..?

Vážení a milí!

Býva zvykom, keď niekto, koho poznáme, zomrie, že sa o ňom snažíme hovoriť len to dobré. Čo však urobiť v prípade, že sa o niekom nedá hovoriť jednoznačne dobre? Dalo by sa buď mlčať, alebo hovoriť pravdu, aj keď nie je príjemná. Asi tušíte, o kom bude reč. O pani Železnej. Nedávno opustila tento svet a hodnotenie jej skutkov zaživa bolo dvojaké - podľa toho, kto sa o nej vyjadroval.
Jedni ju chvália do nebies a chcú jej postaviť velikánsku sochu.. Tí druhí sa, naopak, dokonca tešia z jej smrti.. Som ďaleko od toho, aby som sa tešil zo smrti kohokoľvek, ale jedno je isté. Jej prezývka musela mať nejaký dôvod. Na jednej strane vraj upevnila postavenie Británie - to možno považovať za klad jej vládnutia. Iná vec je, aký vplyv to malo na väčšinu obyvateľstva. Nie lordov a iných boháčov, ale na tých, ktorí tých horných niekoľkodesaťtisíc svojou prácou kŕmia, obliekajú, ohrievajú. Tí ju asi nemajú za čo vychvaľovať, ani sa skladať na zbytočnú sochu.
Nesprávala sa k nim citlivo, ani ohľaduplne. Veď túto skutočnosť mali ľudia na mysli, keď ju nazvali Iron Lady.
Oveľa neskôr, keď bol vo Veľkej Británii na súkromnej návšteve masový vrah z Čile a španielsky advokát žiadal jeho zatknutie a vydanie do Španielska pred súd, som si začal bližšie všímať I. L. Prvé čím ma prekvapila a zaskočila, bolo zjavné nadŕžanie krutému generálovi. Navštívila ho v londýnskom dome, kde býval a tuším mal vtedy aj domáce väzenie. Vyjadrila mu svoje sympatie aj morálnu podporu - jemu, ktorý bol zodpovedný za zavraždenie množstva obyvateľov bez súdneho procesu, ako aj za zavraždenie zákonne zvoleného čílskeho prezidenta Salvadora Allendeho..!
Bola to skutočne citlivá osoba. Citlivá asi ako žehlička. Iron totiž má v angličtine aj význam "žehlička". Keď už jej chcú silou-mocou postaviť pamätník, možno by bolo vhodnejšie umiestniť na podstavec sochu žehličky - Lady Iron..
Ale už dosť takýchto pochmúrnych úvah. Jar sa konečne presadila na našom území a hádam v takom prívetivom počasí prídeme aj na veselšie myšlienky..
Pozdravuje všetkých El Pavstrom.

Z predhrobia

7. dubna 2013 v 22:54 | el-pavstrom

List č. 8 - dúfajúci

Milí a vážení!

Stačilo trochu počkať a zimojar sa začala riešiť aj sama. Denné teploty sa dostávajú do plusových hodnôt a onedlho hádam aj tie nočné sa umúdria. Veľká noc prebehla viac-menej úspešne aj na snehu a z nešťastno-šťastných diev a žien ani nebolo veľmi treba obsekávať stekajúcu vodu.. Hoci nie som profesionálny meteorológ, dovolím si dúfať, že táto nádielka snehu bude mať priaznivý účinok na zvýšený výskyt voľnorastúcich húb v lete a najmä na jeseň tohto roku.
Okrem diania v prírode, udiali sa veci hodné povšimnutia aj v politike. Prvýkrát v histórii ľudstva sa volila hlava novodobého českého štátu bez sprostredkovateľov. Polemiku o tom, či je lepšia voľba v parlamente a či napriamo - občanmi, (možno) vyrieši až čas. Jedno je však isté: vo svojej prvej zahraničnej návšteve, v prezidentskej funkcii, zamieril Miloš Zeman, už tradične, do Slovenska.
Myslím si, že veľká časť občanov oboch našich štátov pociťuje vzájomnú blízkosť, nielen geografickú, ale aj kultúrnu a hospodársku. Máme približne rovnaký hodnotový rebríček, 70 rokov spoločných dejín a kdesi v nie tak ďalekej minulosti aj spoločných predkov. Veľa manželstiev je slovensko-českých a či česko-slovenských. Jazyková bariéra je minimálna, sviatky a stravovacie návyky sú takmer totožné. Prakticky neexistujú prekážky v manželskom spolunažívaní - na rozdiel od nábožensky, civilizačne aj etnicky často výrazne odlišných cudzincov z iných kontinentov.
Čo sa týka môjho prežívania veľkonočných sviatkov, tento rok boli priam vegetariánske.. aj keď bez chleba. Keďže som si pred sviatkami nenakúpil údené mäso, ani ďalšie ingrediencie typické pre toto ročné obdobie a noha ma potom bolela priam ukážkovo, môj jedálny lístok bol asi takýto: šúľance zo zemiakového cesta s opraženou strúhankou, strapačky s kyslou kapustou, knedle zo zemiakového cesta plnené dusenou zeleninou s hubami, lokše zo zemiakového cesta a grenadírmarš..
Teraz som si nie celkom istý, či v riadkoch o veľkonočnom stravovaní som sa chválil, alebo sťažoval..
V každom prípade už len dúfam, že ešte aspoň na chvíľu bude aj lepšie. Len aby sa mi nakoniec tí psi nesmiali..:-)
Váš dúfajúci El Pavstrom

Listy z uzimeného predhrobia

28. března 2013 v 23:41

List č. 7 - (po)kalamitný

Vážení a milí!
Zúfalý pokus zimy dostať nás, aj ostatnú prírodu, späť pod svoju nadvládu, narobil poriadnu galibu v súkromí, aj v našom hospodárstve celkove. Jeden deň do rána 50 cm snehu a poriadny vetrisko ma prinútil aj na spiatočnej ceste chrániť sa pred nepriazňou počasia karosériou autobusu MHD. Inak totiž chodievam z centra mesta pešibusom. Ďalší deň už boli stráne zelené, bez snehu. Mráz však zostal..
Už je jasné, že to nebol posledný orgazmus pani Zimy. Teploty sa vraj na budúci týždeň začnú pomaly dvíhať, až dosiahnu hodnoty tých letných. Zatiaľ sa však musíme pripraviť na ťažké obdobie, keď už nebudú kúriť, ale teplota bude vonku len mierne nad nulou. Vtedy prestávajú vykurovať a človek by dal na seba aj štyri vrstvy oblečenia. V takej chvíli preklínam našich predkov, že sa usadili práve tu. O kúsok južnejšie boli predsa aj zimy miernejšie..!
Zatiaľ teda nemám ešte dôvod na ohováranie našich predkov. Určite sa to však ukáže pri vyúčtovaní tepla a teplej vody.. Čím dlhšie vykurovacie obdobie, tým viac eur mi vytiahne z vrecka. Slnečného svitu je tu zatiaľ málo a to tiež vplýva na celkovú náladu človeka. Predpokladám, že veľkonočná šibačka a polievačka sa bude odohrávať sčasti aj na lyžiach a sánkach. A ktovie, či podaktorí vynaliezaví nebudú´radšej dievčatá a ženy guľovať.. Biolo by to ekologické.
Poľnohospodári majú hlavu v smútku, pretože oziminy budú rásť pomalšie a jariny (ktoré mali byť už v pôde) sú ešte stále v skladoch farmárov. V konečnom dôsledku zase porastú ceny potravín a nie životná úroveň.
Kúpil som si cez internet, okrem iného, súpravu na krájanie a strúhanie zeleniny a ovocia. Rád by som sa zdravo stravoval a predĺžil si tak život o nejaký ten týždeň, ale pri takejto večnej zime nebude pomaly čo strúhať a krájať! Dovoz všetko nevyrieši, pretože nemáme zásoby zlata, ktorými by sme mohli dorovnávať zápornú obchodnú bilanciu.
Cez Veľký piatok budú obchody zavreté, ale dúfam, že o deň neskôr ich otvoria a ja si budem môcť kúpiť potraviny, aké potrebujem. Aké by to boli sviatky bez kúska nezdravého údeného či klobásky. Veď tomu by sa aj psi smali..
A tak si len potroche šomrem a čakám, kedy bude lepšie počasie. Váš nedočkavý El Pavstrom

To je valčík..

24. března 2013 v 1:10 | el-pavstrom
Mám rád piesne, z ktorých cítim srdce.

Aj teraz listy z predhrobia

13. března 2013 v 23:15

List šiesty - predjarný
Vážení a milí spoluobčania tejto planéty,

v tejto predjarnou nádejou kypiacej atmosfére sa mi všetko zdá akési iné, riešiteľnejšie, zmysluplnejšie. Prekážky sa mi javia menej zložité, prekonateľné, zvládnuteľné. Viem, že je to len optický klam, ale príjemný. Na chvíľu zabúdam, že ma čakajú ešte mrazivé, daždivé a snehové dni - pokým sa celkom s nami rozlúči pani Zima.
- Úspešne som zvládol návštevu u lekára, čo znamená, že by som mal mať pred sebou dva mesiace bez takejto povinnosti.
- Jari už trčí štica spoza kopcov a nedá sa odradiť od nástupu na pomyselný trojmesačný trón.
- V televízii som neušiel priamemu prenosu z Ríma a či z Vatikánu. Dozvedel som sa tak z prvej ruky, že habemus papam. Tentoraz bude vo funkcii Talián, aj keď zo zámoria. Obdivujú ho pre jeho cestovanie mestskou hromadnou dopravou, bývanie v domčeku namiesto v paláci a preto, že si sám varí.
Milióny ľudí sa správajú podobne a nikto ich za to neobdivuje. Všetko je totiž relatívne. Keď však robíš niečo, pretože nemáš inú možnosť, nie si ani pre nikoho zaujímavý. Nový Petrov nástupca, František, je rovesníkom Václava Havla. Zatiaľčo Havel už skončil svoju pozemskú púť, František je na začiatku vyvrcholenia svojej katolíckej kariéry. Počúvam, že nový pápež bude znamenať zmenu - aj keď nikto nevie zatiaľ povedať v akom smere. Podľa mňa to bude najväčšia zmena pre samotného Františka (ozaj, akého? Nultého? Prvého?) Jeho život sa teraz radikálne zmení. Žiadna MHD, ani chalúpka, ba ani variť si nebude môcť sám..
V súvislosti s novým pápežom sa mi tlačí do uší skladba Don´t cry for me Argentina..
Až sa mi z nostalgie tisnú slzy do očú.
Váš oddaný El Pavstrom

Listy z predhrobia pokračujú

9. března 2013 v 1:29 | el-pavstrom

List piaty - o Stéph-Annie

Vážení a milí,

ak sa niekomu bude zdať tento list trochu strelený a uletený, tak to bude v poriadku. Taká je totiž aj súčasná realita a perspektíva do budúcnosti. Normálne predsa, rovná sa, nezáživné a nudné.
Mladučká smutnovlasá Stéph-Annie, pôvabná svojím neopakovateľným spôsobom, pripomínala Slovanku zabudnutú v Paríži. Nie v samom centre Paríža, lemovanom Hausmannom, ale kdesi v jednej z obývaných zákrut, kam sa začínajú natískať čoraz viac rôzni jedinci, rôzneho výzoru, spôsobu reči a života. Napriek svojej pôvabnej slovanskej tvári, lemovanej tmavým vlasopádom, cítila sa byť na výsosť Francúzkou a Parížankou - aj keď možno to všetko neprežívala až tak intenzívne, ako napríklad Marianne St. zo Štrasburgu. Pritom Marianne mala typickú nemeckú tvár lemovanú blond vlasmi..
Táto snová Stéph-Annie hrala na nie práve častý strunový hudobný nástroj, nazývaný viola da gamba. Často som si predstavoval o akú gambu ide, hoci som vedel, že gamba je po taliansky noha. Keďže však taká žena všeobecne mala gámb požehnane, nemohol som na túto skutočnosť nemyslieť vo svojich snoch a víziách. Koniec koncov, v tínedžerskom veku sú takéto sny tou najnormálnejšou vecou, tak ako sa spočiatku považujú u chlapcov za normálne a bežné aj raňajšie prebúdzania so žaluďom prilepeným na zaschnutej škvrne na plátne pyžamy.
Mal som aj iné predstavy, v ktorých účinkovala i ona - vystupovali sme spolu po nekonečnom schodišti až k Sacré Coeur, od Víťazného oblúka cez Champs Elysées, kde bolo množstvo podnikov burcujúcich moju predstavivosť.. nechali sme sa nakresliť aj namaľovať na Place du Tertre a pred zotmením sme si šli posedieť do niektorého z bistier v Quartier Latin.
S údivom som si však uvedomil, že rovnako dokážem snívať o tom, že sa túlam popri Seine, obdivujem impozantnú stavbu Nôtre Dame de Paris, hľadám a nachádzam krčmičky či iné pamätné zariadenia, o ktorých som doposiaľ len čítal, a to všetko aj s ďalšími dvoma Parížankami: Brigitte a Catherine. Dokonca by som povedal, že Catherine by ma asi vedela povodiť po tých najzaujímavejších uliciach a námestiach. Posielala mi totiž potom najpestrejšie pohľadnice mesta so zákutiami, o ktorých som predtým nič nevedel.
Jedného dňa totiž Stéph-Annie, ale aj ostatné už spomenuté dievčiny odišli a už som ich viac nevidel.. Študentská letná brigáda sa skončila a po nej nasledovalo ešte viac či menej dlhé obdobie vzájomnej korešpondencie. Zíde z očí, zíde z mysle - pravda je taká, že aj keď som nezabúdal, po čase už som si nepísal ani s jednou.
A to je škoda.
Až teraz si uvedomujem, že som napísal trochu iný list, ako som pôvodne zamýšľal, ale to sa mi občas stáva a nechávam veciam voľný priebeh.
Tak dovidenia nabudúce - zdraví Vás El Pavstrom.

Listy z predhrobia

2. března 2013 v 17:16 | el-pavstrom

List štvrtý, o všeličom
!
Vážení a milí

Tak nám zastrelili Ferdinanda... pardón, pápež podal demisiu a novinári - bulvárni, aj tí seriózni - si radostne pošúchali ruky: °Toto keď správne podojíme a budeme uvážlivo dávkovať, vydrží nám to celé týždne!° Námet ako hrom. Celých 700 rokov sa nič podobné v histórii jednej cirkvi neudialo!
Začal som si odrazu pripadať ako v nejakom cirkevnom štáte. O každom pohybe ešte úradujúceho pápeža sme boli podrobne informovaní.
Niekto zrejme vychádzal zo štatistiky pri sčítaní obyvateľstva, kde to skutočne vyzerá tak, že drvivá väčšina obyvateľstva chodí do kostolov ( nebodaj by ich bolo treba roztiahnuť, aby sa všetci zmestili dnu) a venuje sa cirkevným veciam. V tom prípade by sme mohli očakávať aj prejavy starostí a obáv o osud tejto nadnárodnej, nesmierne bohatej organizácie. Odstúpil predsa najvyšší šéf a to je udalosť! Áno, je, ale predovšetkým pre osadenstvo miniatúrneho mestského štátika - Vatikánu. Tam sa budú teraz posúvať či presúvať funkcie a veci podobné.
Drvivej väčšiny kultúrneho a civilizovaného sveta sa to skoro vôbec netýka. Nech už zvolia kohokoľvek, cirkevný kolos si pôjde rovnako svojou cestou i naďalej, pretože nielen božie, ale aj cirkevné mlyny melú pomaly a nemožno očakávať prevratné udalosti v živote tejto katolíckej superveľmoci. A už vôbec nehrozia nejaké reformné kroky..! Nezmyselný povinný celibát kňazov takto i naďalej bude našu civilizáciu pripravovať o časť možného schopného potomstva.
Dôležité však je, že je o čom písať a hovoriť v masmédiách...
Oveľa dôležitejšie je pre mňa roztopenie podstatnej časti snehovej prikrývky v meste a prechod denných teplôt do plusových hodnôt. Už sa bude dať chodiť aj na dlhšie výpravy do centra a veci podobné, a to bez veľkého rizika úrazu. Hádam už tá jar predsa len príde a prinesie nádej do mnohých sŕdc. Tak ako príroda začína z veľkej časti každý rok nanovo, aj ja sa o to pokúšam.A hoci mne sa to, na rozdiel od matky prírody, veľmi nedarí uskutočniť v praxi, nezúfam, aj snaha sa cení.
S pozdravom "Päťročnici úspech!" sa s Vami lúči El Pavstrom.

Kam dál