Aji morin eskivi, budrir mudr chovildá, aji beji eskivi, tašijirár boká chovildá.

Leden 2011

Je to vražda?

27. ledna 2011 v 2:33 | el-pavstrom
Stretol som sa z rôznymi postojmi k samovražde. Niektorí ju odsudzovali a vyhlasovali samovraždu za zbabelosť. Za útek od zodpovednosti a čojaviem ešte za čo. Isteže je to útek a každý prípad treba posudzovať individuálne - čo spravidla nejde, pretože o pohnútkach samovraha málokedy niečo bližšie vieme.
Dokážem si však predstaviť situáciu, keď skutočne nenachádzame východisko, ani úľavu. Napríklad dlhotrvajúce bolesti, ktoré ani medikamenty nedokážu utlmiť. Viem, že existujú preparáty, ktoré utlmia každú bolesť, ale človek pri nich prakticky spí väčšinu času. Keď k tomu pridáme bezvýchodiskovú situáciu, v ktorej tušíme, že aj tak už bude koniec, a ak navyše ani najbližší príbuzní nejavia o človeka záujem, neodsudzoval by som takého pacienta, že sa snaží skrátiť obdobie toho preňho už nedôstojného života.
Celkom inak sa pozerám na nezrelé vydieranie samovraždou, ktoré býva tiež časté, ale ktorým nikto aj tak nedosiahne svoj cieľ. Ak sa potom nešťastnou náhodou takému vydieračovi podarí zavŕšiť, čo vlastne nechcel, zostávajú pozostalým len oči na plač.
Samovražda je vražda, ale v niektorých prípadoch je to menšie zlo.
Neviem si v tejto chvíli predstaviť, že by som sa sám zabil, ale nemôžem ani vedieť, čo mi ešte budúcnosť prichystá..

Pravá zima

22. ledna 2011 v 19:55 | el-pavstrom
Tento spôsob zimy sa mi javí akosi zvláštny. Radšej by som videl obrázky podobné mojim nasledujúcim záberom z Nízkych Tatár.
zimík2
zimík3
zimík4
P.S.: Nechcel by som byť rybou v tomto potoku...:)

Český jazyk a slovenčina

18. ledna 2011 v 8:09 | el-pavstrom
Český jazyk je najrozšírenejším zo západoslovanských jazykov. Jeho najbližším príbuzným je jazyk slovenský. Sedemdesiat rokov života v spoločnom štáte spôsobilo, že obyvatelia z oboch častí spoločnej republiky rozumeli pomerne dobre tomu druhému jazyku. Dnes už je situácia v tomto smere o niečo horšia. Existuje však množstvo slov, ktoré sú v oboch jazykoch identické, alebo podobné, a teda vďaka nim si Česi a Slováci približne navzájom rozumejú aj bez štúdia toho druhého jazyka. Je tu však aj dosť slov, ktoré spôsobujú občas problémy v dorozumievaní a sú tiež argumentom proti teórii o jednotnom československom jazyku. Pre zaujímavosť uvediem aspoň niekoľko príkladov:
tovar - zboží, zbožie - obilí, murovať - zdít, múr - zeď, murár - zedník, topánka - bota, žmýkať - ždímat, chrbát - záda, bocian - čáp, rozprávka - pohádka, vojna - válka, sporák - kamna, kôstka - pecka, bodka - tečka, horúčava - vedro, čučoriedka - borůvka, kel - kapusta, kapusta - zelí, metla - koště, masť - sádlo, lekvár - povidla, gól - branka, choroba - nemoc, zemiaky - brambory, riad - nádobí
- nehovoriac o dyni, ktorá je v Slovensku sladká, šťavnatá, s červenou dužinou a známa aj ako melón vodový, a českej dýni, čo je vlastne tekvica.
Treba jednoznačne povedať, že vo svete zriedkavá hláska "ř" pomáha češtine tým, že rozširuje jej výrazové možnosti. Kým v českom jazyku jestvuje rada aj řada, slovenčina
to musí riešiť inak, v tomto prípade zmenou rodu: radarad. Iný prípad je napríklad české prodat - predať, ale předat - odovzdať.
Čeština si výrazne obohatila svoju slovnú zásobu vďaka kontaktu s nemčinou, a to dokonca až do takej miery, že niektoré slová sa dnes už považujú za domáce: vyjadrenie súhlasu "jo" (nem. ja), alebo aj z rozprávok populárny "Honza" (Hans). Ďalším obohatením českého jazyka je jeho hovorová verzia, ktorú slovenčina nemá.
Vďaka skutočnosti, že čeština sa mohla dlhú dobu vyvíjať v národnom
štáte (kráľovstve), ako aj vyššiespomenutým faktom, má bohatšiu slovnú zásobu než slovenčina.
Zaujímavosťou je aj to, že čeština obohatila aj angličtinu o výraz robot, ktorý sa však v slovenčine nepovažuje za výsostne český výraz, ale skutočnosť, že toto slovo použil český autor, sa odškriepiť nedá.
Myslím si, že aj v budúcnosti si budú oba jazyky blízke natoľko, že Česi i Slováci sa dokážu dohovoriť aj bez slovníka.

Chileño

12. ledna 2011 v 0:06 | el-pavstrom
Pred viacerými rokmi som cestoval rýchlikom z Bratislavy. Stáli sme práve v stanici, tak som vyšiel von z kupé do chodby a pozeral som sa von oknom. Po vedľajšej koľaji sa pohyboval vlak. Poznáte to, keď sa zadívate, máte pocit, že sa pohybujete vy a vlak stojí. Pri vedľajšom okne stál chlapček a počítal vozne odchádzajúceho vlaku. Vtom sa pomýlil v rátaní a ja som ho automaticky opravil. Celý užasnutý sa na mňa pozrel a utiekol do vedľajšieho kupé. Tam vzrušene debatoval s o niečo starším dievčaťom a dvoma ženami. Všetci sa potom pozerali na mňa - a vtedy som pochopil. Ten chlapec hovoril po španielsky a ja som si to v prvej chvíli neuvedomil. Podarilo sa mi potom nadviazať kontakt s tým dievčaťom, ale len písomný. Ona mi písala prstom na sklo dverí kupé a ja som jej písal na papier v zápisníku. Nechcela ísť von, len písomne komunikovala. Cestovali do obce Rybany aj s mamou a boli z Chile. Naproti im prišla nejaká príbuzná z Ryban, ale tá vedela len po francúzsky. Chiľania však vedeli len po španielsky... Sami uznáte, že napriek príbuznosti oboch románskych jazykov si nerozumeli: keď povedala deťom "allons!" a oni by boli rozumeli len "¡vamos!" - v žiadnom prípade nešli s ňou.
Neskôr som sa porozprával aj s ich mamou. Bola to odvaha vydať sa cez pol sveta sama s deťmi, bez znalosti akéhokoľvek iného jazyka.
Nakoniec, keď už mali pomaly vystúpiť a pokračovať obyčajným vlakom, som sa dostal s malou Valeriou k tomu, ako to, že sa viem s nimi dohovoriť. Nechcela veriť, že som Slovák, A prečo? - spýtal som sa jej. Na to výnimočne otvorila dvere na kupé a povedala mi jedinú vetu nahlas: "Porque tu saves chileño." Čo znamená: "pretože vieš po čílsky."
Napísať túto spomienku ma inšpirovala blogerka Tereza Ježková, ktorá momentálne žije v Chile a hovorí si Chequita en Chile, svojím príspevkom na blogu o "čílštine".

Je to paranormálne?

11. ledna 2011 v 1:35 | el-pavstrom
Paleta javov, ktoré sa zvyknú označovať ako paranormálne, je bohatá. Napriek tomu nie vždy si je človek istý, že určitá udalosť patrí medzi paranormálne javy.
Napríklad udalosť, ktorú sa práve chystám popísať. Kedysi som bol silný fajčiar a boli obdobia, keď som vyfajčil denne 40-50 cigariet... Pokúšal som sa aj prestať s fajčením, vyhlásil som to verejne, zahodil som cigarety, ale kto to skúsil, vie že prestať spravidla nie je také jednoduché. Raz som vydržal 2 týždne a raz dokonca 9 týždňov bez nikotínu! Ale nervózny som bol v tom období ako pes!
Potom sa raz prihodila takáto vec: šli sme celá rodina gratulovať môjmu bratovi k narodeninám. Viete ako to chodí - čierna káva, alkoholické nápoje, k tomu všetkému pasuje fajčiarovi cigaretka. A ja som s údivom konštatoval, že nefajčím! Spätne som si uvedomil, že od rána som nemal v ústach ani jednu cigaretu a že mi to ani nechýba... Darmo sa ma snažil oslávenec aj ostatní hostia prehovoriť, aby som si pofajčil, neuspeli. Pritom som vôbec neplánoval v tom období prestať fajčiť.
Odvtedy uplynuli už roky a mňa to fajčiť vôbec neláka. Veľakrát som premýšľal o tom, čo sa vlastne stalo so mnou, ale k jednoznačnému záveru som dodnes neprišiel. Patrí takáto udalosť medzi paranormálne javy?

oddychovka

6. ledna 2011 v 2:51 | el-pavstrom
Dostal som e-mailom, len som tam doplnil svoj minikomentár:

veselý step

Posmrtný život

4. ledna 2011 v 20:17 | el-pavstrom
Je to často spomínaná kategória existencie a doslova každý si ho predstavuje trochu inak. Nedá mi, aby som nespomenul tú moju predstavu.
Často som uvažoval nad tým, akým spôsobom by sa dalo preniesť vedomie človeka na nové záznamové médium. Pevne verím, že je to už dnes technicky uskutočniteľné. Pojem duše sa dá vyjadriť rôzne, ale vždy pôjde len o záznam spomienok určitej osoby. Ten sa dá na zodpovedajúcom reprodukčnom zariadení opäť pustiť. Toto všetko je pomerne jednoduché si predstaviť, ale to by znamenalo len akúsi konzervu už vymyslených, prežitých udalostí, názorov a postojov jednej osoby. Nič by sa už v podstate na tom nedalo zmeniť. Chýba mi tu možnosť ďalšieho vývinu osobnosti, a teda - nemožno to považovať za život po živote (či vlastne po smrti).
Posmrtný život je oveľa zložitejšie si predstaviť, pretože tu už pribúda potreba "zariadenia", ktoré dokáže nielen reprodukovať nahrávky, ale aj aktívne komunikovať s nimi a na základe takto vytvoreného vlastného úsudku aj, v konečnom dôsledku, konať . Netrúfam si odhadnúť "materiál", z ktorého by bolo vytvorené nové telo osoby. Pri dnešnom výbere najrôznejších materiálov to ani nejde jednoznačne určiť.
Oveľa zaujímavejšie by bolo zistiť KTO a PREČO by sa na takúto činnosť podujímal a toľké stámilióny (ak nie viac) vedomí by nejakým spôsobom prenášal a zabudovával do čohosi, čo ani nevieme popísať?
Vôbec sa tu nesnažím presviedčať kohokoľvek o neexistencii vyššej entity, ktorú našou mysľou nedokážeme pochopiť rovnako ako mravec nemôže pochopiť funkciu televízora, či prezidenta republiky. Uvažujem len o motívoch takéhoto konania "Veľkého Hýbateľa". A rovnako ako ten  mravec, neviem na nič prísť...