Aji morin eskivi, budrir mudr chovildá, aji beji eskivi, tašijirár boká chovildá.

Březen 2011

Trest smrti nie je trest

23. března 2011 v 10:40 | el-pavstrom

Oko za oko, zub za zub. To je klasika, ktorou sa už nemôžeme riadiť dnes, v 21. storočí. Prečo?
Trest má odradiť páchateľov od ďalšieho konania trestnej činnosti, čiže má pôsobiť výchovne. Iste uznáte, že mŕtvi sa už len ťažko dajú prevychovať. Je však pravdou aj to, že fyzickou likvidáciou sa dokonale zabráni páchaniu ďalších zločinov. Problém nastáva v prípade, že súd rozhodne nesprávne a pravda vyjde najavo až v čase, keď už nevinne odsúdenému môžu akurát tak priniesť nejaké púpavy na hrob...
Spravidla na trest smrti zvykli odsúdiť vrahov, čiže zločincov, ktorí niekoho pripravili o život. Preto by mali takýchto jedincov naopak zapojiť do úsilia o záchranu ľudských životov. Takto by aspoň sčasti odčinili svoj zločin. Predstavujem si to tak, že odsúdení na doživotie by boli daní k dispozícii farmaceutom na odskúšanie účinkov nových liekov, prípadne by sa na nich mohli trénovať chirurgovia, resp. aj budúce zdravotné sestry - injekcia do pomaranča predsa len nie je to isté ako do ruky, nohy, ap. Určite aj študenti-stomatológovia by privítali skúšobné extrakcie zubov. Možností je skrátka viacero. A takéto riešenie by malo aj jednu obrovskú výhodu. V prípade zisteného justičného omylu by ešte vždy mal nevinne odsúdený šancu dostať sa na slobodu.

Normálne

17. března 2011 v 21:22 | el-pavstrom
Mám rád všetko normálne, čiže prirodzené. Čistú umytú pleť, zdravé vlasy v svojej prirodzenej farbe, čistý vzduch na dýchanie, pitnú vodu zdravé a chutné jedlo a možnosť navštíviť normálnu, zdravú prírodu - v ktorej môže človek nadobudnúť opäť rovnováhu, chuť a radosť do života.
V súčasnosti je toľko škodlivín, ktoré sa dostávajú do nášho životného prostredia, že sa zdá byť produkcia dymu z nedokonalého spaľovania tabaku popritom zanedbateľná. Iba hlupák však bude k nevyhnutnému znečisťovaniu pridávať navyše aj ďalší smrad škodlivín z fajčenia - aby nám všetkým bolo ešte horšie...
Musím sa priznať k tomu, že aj ja som kedysi patril medzi tých obmedzených, bezohľadných fajčiarov a hanbím sa za to. Našťastie, už pred viacerými rokmi som prišiel k rozumu.
Aké výhody a nevýhody fajčenie so sebou prináša:
@ každý deň zomierajú na následky aktívneho či pasívneho fajčenia desiatky tisíc ľudí na celom svete
@ vďaka tomuto trestuhodnému počínaniu nezodpovedných indivíduí sú prinútení trpieť nevinní dospelí, ale aj deti, množstvom nebezpečných chorôb - vrátane rakoviny
@ v dôsledku pestovania tabaku prichádzame o množstvo najkvalitnejšej úrodnej pôdy, ktorú by bolo možné využiť rozumne na skvalitnenie našej výživy
@ táto neospravedlniteľná škodlivá činnosť ochudobňuje rozpočty fajčiarov o obrovské sumy peňazí - tých peňazí, ktoré im potom chýbajú v rozpočte na potrebné výdavky
@ nepredstaviteľné množstvo financií z rozpočtov ministerstiev zdravotníctva takisto pohlcuje liečba ochorení spôsobovaných fajčením
Toto všetko sú nevýhody fajčenia.
@ Jedinou výhodou tohto bezohľadného počínania sú tučné bankové kontá pre zahraničné firmy výrobcov a predajcov cigariet, ktorí sa s chuťou smejú nad našou vlastnou hlúposťou
A my všetci, ako také ovce, dobrovoľne si nechávame strihať vlastnú vlnu. So sklonenou hlavou tak platíme aj bezcharakterným fajčiarom nemocenskú, lieky a všetky výdavky spojené s ich nenormálnou činnosťou... Dokedy ešte?!?

Výhody vegetariánstva

9. března 2011 v 1:58 | el-pavstrom
Dôvody, pre ktoré sa niekto stane vegetariánom sú rôzne. Niekomu je ľúto životov zvierat, ktoré sa konzumujú, niekomu viacej chutí rastlinná strava a niekto sa na celú problematiku pozerá z hľadiska ekológie. Každý má tú svoju pravdu. Najjednoduchšie to majú takí chudobní Indovia. Krava je tam posvätná a iného mäsa tam majú ako šafranu - čiže zdalo by sa, že je to vegetariánstvo z núdze. Sčasti je to aj pravda, ale oni sa skutočne snažia neubližovať živým tvorom (okrem ľudí, tých však nejedia). Začínam mať podozrenie, že Cigáni museli opustiť svoju vlasť-Indiu práve pre to, že jedli samé mäso.:-)
Okrem výhod pre domáce zvieratá prináša vegetariánstvo výhody aj ľuďom. Jeden čas som odoberal časopis Esperantista Vegetarano - čiže Esperantistický vegetarián. Tam som si všimol jednu vec: uverejňovali tam aj posledné rozlúčky so zosnulými českým a slovenskými esperantistami-vegetariánmi, ale ani jeden z nich nezomrel mladší než 82-85, ba aj viacročný. Podotýkam, že sa jednalo v naprostej väčšine prípadov o mužov, ktorí sa podľa štatistiky dožívajú menej rokov než ženy.
Koniec koncov, aj v prírode je to tak - najvyššieho veku sa dožívajú bylinožravce a nie dravce. Taká korytnačka... Existujú aj mäsožravé korytnačky-karety, ale tie sa už takého veku nedožívajú.
Výhody vegetariánskej stravy by sa prejavili v nižšej ploche obrábanej pôdy, pretože domáce zvieratá potrebujú množstvo krmiva, ktoré sa z veľkej časti dorába na poľnohospodárskej pôde. Odpadli by tak mnohé zdravotné problémy - či už ide o choroby prenosné na človeka, alebo antibiotiká, ktoré pre rýchlejší rast mláďat (a väčšie zisky) chovatelia používajú pri výkrme.
Po prečítaní tohto článku si určite myslíte, že som vegetarián, ale musím sa s hanbou priznať, že mi také vepřo-knedlo-zelo, dobrý guláš či pečené plnené kurča a mnoho iných jedál z mäsa chutí. Je však pravda, že ich jem len zriedkavo. Ďaleko viacej jedál mi chutí bezmäsitých. a, pravdu povediac, ak ceny mäsa budú stúpať takým tempom, ako sa očakáva, budem tým vegetariánom aj z núdze (ako Indovia).
Na záver aspoň nejakú ilustráciu:


MDŽ

7. března 2011 v 20:52 | el-pavstrom
Podaktorí si ešte pamätajú, čo označovala skratka MDŽ. Skrývala sa pod ňou kuriózna oslava osôb, ktorým čírou náhodou narástlo ženské pohlavie. Nemajú síce ženy na tom žiadnu zásluhu, ale nevadí. Keď už narástlo, prečo to neosláviť.
Celkom by som chápal takéto oslavy, keby zase iný deň v roku oslavovala svoje pohlavie druhá polovica ľudstva. Skutočnosť je však taká, že o zavedení takéhoto dňa sa vôbec neuvažuje.
Skúšal som si spomenúť, aké rôzne ženy v histórii účinkovali. Spomenul som si napríklad na Kleopatru, Dalilu, Semiramis, Janu z Arku, Máriu Curie Skłodowsku, jednu taliansku travičku, Jezabel, mme Pompadour, Máriu Teréziu či Alžbetu Bátoryovú. Poznám tiež históriu hemžiacu sa množstvom bosoriek, ježibáb, stríg a iných potvor. Naopak - len veľmi poskromne sa vyskytovali bosoráci, ježibábeli a strigôni.
Určite, pri dlhšom uvažovaní by sa našlo oveľa viacej žien v histórii, ale nie je potrebné vymenúvať ich zástupy. Ženy boli ospevované (okrem lesbičky Sapfó) aj mnohými mužmi-básnikmi. Skúsme sa teraz pozrieť na niekoľko podôb ženy.





btw - kdesi som čítal, alebo počul, že boh je vlastne žena a černoška...
fotos som podostával v e.mailoch.

WHY?

3. března 2011 v 2:17 | el-pavstrom
Človeku sem-tam zíde na um otázka, prečo sa vlastne pustil do písania blogu? Bolo to snáď z potreby prinášať ostatným hlboké myšlienky a dôležité posolstvá? Alebo sa jedná len o obyčajného grafomana, ktorý si bez pravidelného (a priznajme si, že aj otravného) písania o čomkoľvek nedokáže predstaviť svoj život?
Keď si tak zasurfujem po blogoch, často mávam pocit, že mnohí blogeri dnes píšu jednoducho len z radosti nad skutočnosťou, že sa naučili konečne písať. Nie je pre nich dôležitý pravopis, ani obsah toho, čo píšu - sú prosto uveličení z faktu, že vôbec dokážu niečo napísať. A obávam sa, že práve takýchto čerstvo gramotných na internete pribúda.
Ďalšou kategóriou blogerov by mohli byť tzv. poučovatelia, ktorí sa cítia byť povznesení nad tú masu obyčajných čitateľov i pisateľov, ale robí im dobre, keď im niekto v komentároch pomasíruje to ich ego. Priznajme sa však, že taká obdivná reakcia poteší každého.
Potom sa vyskytujú typy tzv. večných obchodníkov, ktorí vždy a všade jednoducho musia obchodovať. Pritom blog sa im vidí na takéto účely ako stvorený. Možno ich ani tak neuspokojuje samotný zisk z predaja, ako samotný predaj.
Často sa vyskytuje aj zmiešaný typ, kde tiež môžu byť viaceré varianty.
Nakoniec, aby som len neškatuľkoval iných, by som mal zatriediť do nejakej kategórie aj seba. Pravda je taká, že sa až tak príliš často s živými ľuďmi nestretávam a blogovanie mi dáva príležitosť jednak sa vyrozprávať a druhak občas aj niečo povedať ostatným návštevníkom blogu. Okrem toho sa cez url adresy komentátorov dostávam do niekedy celkom iného sveta, a tak sa aj ja dokážem niečomu priučiť, či len tak zabaviť.