Aji morin eskivi, budrir mudr chovildá, aji beji eskivi, tašijirár boká chovildá.

Únor 2013

List tretí, nedočkavý

24. února 2013 v 1:14 | el-pavstrom



Vážení a milí,
v poslednom čase počúvam predpovede počasia niekoľkokrát denne, vyzerám z okna či z lodžie a zatiaľ to vyzerá značne neuspokojivo. Jar stále neprichádza. Snažím sa ju privolať nákupom semien a robením plánov kam čo vysejem a budem pestovať. Zatiaľ však márne..Viem, že astronomická jar sa začne až 21. marca, ale spomínam si aj na taký február, keď som chodil po vonku len v košeli s krátkymi rukávmi a v nohaviciach s krátkymi nohávmi.. To teraz nehrozí.
Zato hrozí možné zvyšovanie komunálnych poplatkov, pretože mestá a obce si vyčerpali náklady na celú zimnú údržbu komunikácií už doteraz a zima sa veselo smeje ľuďom do očí - bohvie dokedy ešte. Toto neustále zdražovanie je pre mňa skutočná záhada. Klesne kurz eura, zdražuje sa, pretože za drahší peniaz dovážame; stúpne kurz eura a zdražuje sa, pretože náš vývoz do zahraničia sa tým predražuje, rovnako ako ubudne prílev turistov, ktorým je euro odrazu drahé. Skrátka, nech sa deje čo deje, vždy je to dôvod na zdraženie. Pripomína mi to tú otázku aký je rozdiel medzi kritikou zhora a kritikou zdola, že vraj žiadny. Kritiku zhora môžeme pripodobniť k vedru vody vyliatemu na hlavy tých dole a kritiku zdola, keď vedro vody vylejeme zdola na tých na poschodí a ono sa nám to aj tak vráti znova nadol..:-(
Signálom, že táto zima trvá už dlho, je aj skutočnosť, že akési dobrácke vtáčisko mi vyďobáva chlieb, slaninu a veci podobné, napriek tomu, že to balím do plastovej fólie, do papiera a ešte aj do alobalu, Už mi ostávajú len pevné obaly z plastov, kovu, keramiky. Kedysi som im sypával semeno slnečnice, ale potom som mal plnú lodžiu šupiek i semien a na jar mi vyrastala slnečnica z každého kvetináča.. Nehovoriac o tom, že som mal každý kúsok priestoru zakydaný guánom ako v Chile, kde teraz ťažia čílsky liadok. Viem, aj ja by som mohol ťažiť a predávať, ale chcelo by to takých sto rokov počkať...
Ktože by však v dnešnom Slovensku bol ochotný čakať a bohatnúť pomaly!
Pomaly sa s Vami všetkými (dvoma?) lúčim a zase niekedy sa tu stretneme. El Pavstrom

Listy z predhrobia List druhý, zimomravý

17. února 2013 v 21:16 | el-pavstrom


Vážení a milí!
Už týždeň som nebol vonku z bytu. Táto zima nie je, aspoň v meste, typická a už vôbec prívetivá k občanom. Je mi vyslovene nesympatická. Predsa len sa to však nedá porovnávať s takou zimou 1928-1929, ktorá bola v mnohých ohľadoch rekordná a dodnes neprekonaná na území dnešných dvoch samostatných štátov.. Keď si predstavím, že v období od Silvestra 1928 až do 8. marca 1929 ortuť teplomera nevystúpila ani jediný raz nad nulu, a to ani na poludnie..! Zamrzli vtedy rieky, ako Ostravice, Vltava v Prahe, Dunaj, Rýn a dokonca aj Baltské more..!! Mráz mi z toho behá po chrbte.. V lesoch zamŕzali srnky a iné zvieractvo, dokonca aj vtáctvo nebeské. Hrozná smrť zamrznutím neobišla vtedy ani ľudí.
V kronike obce Radotín neďaleko Lipníka nad Bečvou, sa napríklad uvádza: "Celý leden a únor bylo mnoho sněhu a kruté mrazy. Sněhu bylo na silnici 3-4 m vysoko, takže doprava do města Lipníka a do okolí byla äplně zastavená, Zemáky ve sklepích a malých prasat mnoho pomrzlo. . Zvěř na poli a v lese hynula hladem a mrazem." Lidové noviny 11.2.´29: "Vlci se objevili i na jižním Slovensku, na břehu Baltického moře v Německu se včera objevilo stádo tuleňů," skrátka príroda bola hore nohami.
Ešte jeden údaj z vtedajšej zimy - "Právě u Českých Budějovic, ve Stecherově mlýně, v obci Litvínovice padl v roce 1929 dosud nepřekonaný mrazový rekord v českých zemích; stanice Státního hydrometeorologického ústavu tady 11. února 1929 naměřila minus 42,2 stupně Celsia."
Bŕŕ, nikomu by som neželal takú zimu a najmä takú smrť. Dokonca ani vlastnému nepriateľovi. A to je už čo povedať! Ale čo už, musím sa vydať do obchodu zajtra.Chlieb by som si síce mohol upiecť, ale zemiaky a zeleninu či ovocie si doma vyrobiť zatiaľ nedokážem. Ani čistiace potreby.
Nenariekam, že ma bolí bedrový kĺb, ale som nútený konštatovať, že pri takomto počasí predstavuje pre mňa veľký problém. Keď si odmyslím tú bolesť, pripadám si ako medveď hnedý v brlohu. Preležím a prespím väčšinu času a jedlo som už zredukoval na jedno denne.. Akosi nemám chuť jesť. Keď vypustím aj to posledné jedlo, začnem bohatnúť..:-)
Tak sa majte lepšie než ja a dočítania! El Pavstrom

Listy z predhrobia

10. února 2013 v 20:14 | el-pavstrom

Vážení a milí!
nedeľa 10. februára 2013

Možno niekomu pri čítaní nadpisu zídu na um skôr listy zo záhrobia. Takto je to však jednoduchšie. Netreba používať stroj času, ani žiadny okultizmus. Zároveň to má aj ďalšiu výhodu - vždy keď zočím môj nový list, ubezpečím sa, že ešte žijem a teda môžem sa s novým elánom pustiť do písania ďalšieho listu z predhrobia. Okrem toho som hrdý na výraz predhrobie, o ktorom som presvedčený, že som ho vymyslel ja.
Keď začnem od Evinho menovca Adama, ktorého vymodeloval ako prvého Vrchný Dizajnér, potom sa premenoval na Veľkého Hýbateľa a dal si pohov - na svetlo božie som sa dostal v piatok tesne popoludní. Mama akurát vyrábala slivkové knedle na obed. Nechtiac som jej túto činnosť prerušil a história taktne mlčí o osude surovín určených na bezmäsitý obed. Pomlčím o nich teda aj ja.
Jedno je však isté. Slivkové knedle zo zemiakového cesta mám dodnes rád - posypané opraženou strúhankou (pozor, nesladiť!). Zostala mi aj náklonnosť k piatku, ktorý som považoval vždy za najsympatickejší pracovný deň v týždni...
Piatok mal v mojom doterajšom živote významnú úlohu. Okrem narodenia som sa aj ženil v piatok a ktovie, možno aj v piatok úspešne zavŕšim raz svoju životnú púť... Pri voľbe dátumu vlastnej svadby som nedbal varovania českého básnika, ktorý ústami matky varoval nielen dcéru: " ...a pátek nešťastný je den, nechoď, dceruško, k vodě ven!" Tak mi treba. Samozrejme, že manželstvo skrachovalo, aj keď na vine v tomto prípade asi nebol piatok. Volala sa totiž celkom inak.
Ešte jeden piatok som mával celkom rád, pretože pripadal vždy na piatok a nie, ako mnohé iné sviatky, na ktorýkoľvek deň v týždni. Tušíte správne, bol to Veľký piatok a spolu s ním - Veľkonočný pondelok. Pondelok bol však poškvrnený množstvom opilcov tackajúcich sa predpoludním ulicami. Chápem, že Veľká noc je neskôr, a teda je zavčasu ju spomínať už teraz. Nedalo mi však nespomenúť jeden z najobľúbenejších piatkov v roku. Rovnako som mával rád deň svojich menín. Na Petra Pavla už všetko dýchalo veľkými letnými prázdninami a, čo bolo najdôležitejšie, nevyučovalo sa už. Neskôr, keď už som nenavštevoval školu, význam tohto dňa stratil u mňa akosi na dôležitosti.
Nuž vážení a milí, na začiatok by hádam aj stačilo. Úvod býva často rozpačitý, ale keď sa človek oťuká, bude problém ho zastaviť a umlčať do nasledujúceho listu z predhrobia.
Srdečne Vás pozdravuje spolutrpiaci, ale ešte živý, El Pavstrom.

Realita alias skutočnosť

10. února 2013 v 2:14 | el-pavstrom
Uvádza sa, že všetko čo nás obklopuje, je realita. V skutočnosti aj my sme súčasť reality - či sa nám to páči alebo nie. Tieto otázky zaváňajú filozofiou a to som nemal na mysli, keď som sa rozhodol prispieť v duchu témy týždňa.
Najrôznejšia, často priam neuveriteľná skutočnosť dokáže občas rozvíriť viac menej pokojné vody našej reality. Nižšie sa pokúsim uviesť konkrétny príklad.
Moja obľúbená čeľaď rastlín sú tekvicovité. Mal som dojem, že o rodoch a druhoch tejto čeľade už niečo len viem a nemalo by ma nič mimoriadne prekvapiť v tejto oblasti. Opak je však pravdou! Stačilo sa zahľadieť na elegantné prsníkotvaré plody, ktoré patria údajne do čeľade tekvicovitých a hneď sa mi rozbúchalo srdce silnejšie. Bohužiaľ, neviem o nich viac, len to, že by mali pochádzať z Vietnamu. Nevie azda niekto z vás niečo bližšie o tejto elegancii medzi plodmi? Pretože s trochou nadsázky "nejím a nezpívám a třesou se mi kolena.." odkedy som sa dozvedel o takejto rastline.


Budem vám veľmi povďačný, ak mi poskytnete nejaké informácie, pretože sa hovorí, že "viac hláv, viac kapusty".. Nádej zomiera posledná.