Aji morin eskivi, budrir mudr chovildá, aji beji eskivi, tašijirár boká chovildá.

Listy z predhrobia

10. února 2013 v 20:14 | el-pavstrom

Vážení a milí!
nedeľa 10. februára 2013

Možno niekomu pri čítaní nadpisu zídu na um skôr listy zo záhrobia. Takto je to však jednoduchšie. Netreba používať stroj času, ani žiadny okultizmus. Zároveň to má aj ďalšiu výhodu - vždy keď zočím môj nový list, ubezpečím sa, že ešte žijem a teda môžem sa s novým elánom pustiť do písania ďalšieho listu z predhrobia. Okrem toho som hrdý na výraz predhrobie, o ktorom som presvedčený, že som ho vymyslel ja.
Keď začnem od Evinho menovca Adama, ktorého vymodeloval ako prvého Vrchný Dizajnér, potom sa premenoval na Veľkého Hýbateľa a dal si pohov - na svetlo božie som sa dostal v piatok tesne popoludní. Mama akurát vyrábala slivkové knedle na obed. Nechtiac som jej túto činnosť prerušil a história taktne mlčí o osude surovín určených na bezmäsitý obed. Pomlčím o nich teda aj ja.
Jedno je však isté. Slivkové knedle zo zemiakového cesta mám dodnes rád - posypané opraženou strúhankou (pozor, nesladiť!). Zostala mi aj náklonnosť k piatku, ktorý som považoval vždy za najsympatickejší pracovný deň v týždni...
Piatok mal v mojom doterajšom živote významnú úlohu. Okrem narodenia som sa aj ženil v piatok a ktovie, možno aj v piatok úspešne zavŕšim raz svoju životnú púť... Pri voľbe dátumu vlastnej svadby som nedbal varovania českého básnika, ktorý ústami matky varoval nielen dcéru: " ...a pátek nešťastný je den, nechoď, dceruško, k vodě ven!" Tak mi treba. Samozrejme, že manželstvo skrachovalo, aj keď na vine v tomto prípade asi nebol piatok. Volala sa totiž celkom inak.
Ešte jeden piatok som mával celkom rád, pretože pripadal vždy na piatok a nie, ako mnohé iné sviatky, na ktorýkoľvek deň v týždni. Tušíte správne, bol to Veľký piatok a spolu s ním - Veľkonočný pondelok. Pondelok bol však poškvrnený množstvom opilcov tackajúcich sa predpoludním ulicami. Chápem, že Veľká noc je neskôr, a teda je zavčasu ju spomínať už teraz. Nedalo mi však nespomenúť jeden z najobľúbenejších piatkov v roku. Rovnako som mával rád deň svojich menín. Na Petra Pavla už všetko dýchalo veľkými letnými prázdninami a, čo bolo najdôležitejšie, nevyučovalo sa už. Neskôr, keď už som nenavštevoval školu, význam tohto dňa stratil u mňa akosi na dôležitosti.
Nuž vážení a milí, na začiatok by hádam aj stačilo. Úvod býva často rozpačitý, ale keď sa človek oťuká, bude problém ho zastaviť a umlčať do nasledujúceho listu z predhrobia.
Srdečne Vás pozdravuje spolutrpiaci, ale ešte živý, El Pavstrom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama