Aji morin eskivi, budrir mudr chovildá, aji beji eskivi, tašijirár boká chovildá.

Listy z predhrobia pokračujú

9. března 2013 v 1:29 | el-pavstrom

List piaty - o Stéph-Annie

Vážení a milí,

ak sa niekomu bude zdať tento list trochu strelený a uletený, tak to bude v poriadku. Taká je totiž aj súčasná realita a perspektíva do budúcnosti. Normálne predsa, rovná sa, nezáživné a nudné.
Mladučká smutnovlasá Stéph-Annie, pôvabná svojím neopakovateľným spôsobom, pripomínala Slovanku zabudnutú v Paríži. Nie v samom centre Paríža, lemovanom Hausmannom, ale kdesi v jednej z obývaných zákrut, kam sa začínajú natískať čoraz viac rôzni jedinci, rôzneho výzoru, spôsobu reči a života. Napriek svojej pôvabnej slovanskej tvári, lemovanej tmavým vlasopádom, cítila sa byť na výsosť Francúzkou a Parížankou - aj keď možno to všetko neprežívala až tak intenzívne, ako napríklad Marianne St. zo Štrasburgu. Pritom Marianne mala typickú nemeckú tvár lemovanú blond vlasmi..
Táto snová Stéph-Annie hrala na nie práve častý strunový hudobný nástroj, nazývaný viola da gamba. Často som si predstavoval o akú gambu ide, hoci som vedel, že gamba je po taliansky noha. Keďže však taká žena všeobecne mala gámb požehnane, nemohol som na túto skutočnosť nemyslieť vo svojich snoch a víziách. Koniec koncov, v tínedžerskom veku sú takéto sny tou najnormálnejšou vecou, tak ako sa spočiatku považujú u chlapcov za normálne a bežné aj raňajšie prebúdzania so žaluďom prilepeným na zaschnutej škvrne na plátne pyžamy.
Mal som aj iné predstavy, v ktorých účinkovala i ona - vystupovali sme spolu po nekonečnom schodišti až k Sacré Coeur, od Víťazného oblúka cez Champs Elysées, kde bolo množstvo podnikov burcujúcich moju predstavivosť.. nechali sme sa nakresliť aj namaľovať na Place du Tertre a pred zotmením sme si šli posedieť do niektorého z bistier v Quartier Latin.
S údivom som si však uvedomil, že rovnako dokážem snívať o tom, že sa túlam popri Seine, obdivujem impozantnú stavbu Nôtre Dame de Paris, hľadám a nachádzam krčmičky či iné pamätné zariadenia, o ktorých som doposiaľ len čítal, a to všetko aj s ďalšími dvoma Parížankami: Brigitte a Catherine. Dokonca by som povedal, že Catherine by ma asi vedela povodiť po tých najzaujímavejších uliciach a námestiach. Posielala mi totiž potom najpestrejšie pohľadnice mesta so zákutiami, o ktorých som predtým nič nevedel.
Jedného dňa totiž Stéph-Annie, ale aj ostatné už spomenuté dievčiny odišli a už som ich viac nevidel.. Študentská letná brigáda sa skončila a po nej nasledovalo ešte viac či menej dlhé obdobie vzájomnej korešpondencie. Zíde z očí, zíde z mysle - pravda je taká, že aj keď som nezabúdal, po čase už som si nepísal ani s jednou.
A to je škoda.
Až teraz si uvedomujem, že som napísal trochu iný list, ako som pôvodne zamýšľal, ale to sa mi občas stáva a nechávam veciam voľný priebeh.
Tak dovidenia nabudúce - zdraví Vás El Pavstrom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama