Aji morin eskivi, budrir mudr chovildá, aji beji eskivi, tašijirár boká chovildá.

Duben 2013

Desiaty list z predhrobia

27. dubna 2013 v 22:03 | el-pavstrom



Vážení a milí priatelia!

Prekrásne počasie, v porovnaní so zimou, pôsobí oživujúco. Čoraz viac ľudí sa pohybuje po vonku - čoraz menej naobliekaných. Vychutnávame si záplavu slnečných lúčov, snažíme sa byť na slniečku aj v uliciach mesta. Lavičky sú plne obsadené. Zaznievajú najrôznejšie otázky i odpovede. Od tých najbežnejších (aký máš, keď tak dobre pozeráš? už sme si dávno nevideli..), až po tie prešpekulovanejšie - keby si mal na výber, v ktorom období ľudských dejín by si chcel žiť?
Tú druhú otázku som nedostal ja, ale na vedľajšej lavičke v parku sediaci mladík. Neviem, ako na ňu odpovedal, ale ja som si v tej chvíli uvedomil, že by som na ňu nevedel odpovedať rokmi od - do. Viem presne, kedy by som chcel žiť: v časoch, keď dievčatá boli dievčatami a ženy ženami. Keď boli ešte normálne, prirodzené. Aj s ich chybičkami krásy a nedokonalosťami, ktoré dotvárali ich osobnosť a osobitosť. Bolo by to v časoch, keď ženy mali ešte obočie a nie počmáranú tvár, keď mala každá svoje pery a prirodzenú, svoju vlastnú, farbu vlasov.
Smutný pohľad na dvanásť-štrnásťročné dievčatá, ako si ničia svoje vlasy farbením, nechty lakovaním (a to nehovorím o neprirodzených farbách lakov - modré, zelené, čierne či fialové!) a tvár, príp. dekolt, mejkapom. Pritom iba slepý nevidí, že žiadne z umelých farbív sa nevyrovná prírode, a teda na farbenie vlasov treba mať aj dôvod. Viem pochopiť staré ženy, ktoré sa snažia pôsobiť mladším dojmom a farbia si šediny. Ale školopovinné deti?? Nedokážem pochopiť ich rodičov, ktorí im takéto excesy financujú. .
Veľmi obsiahla kategória - dospelé ženy - a či jednoducho ženy, v sebe ukrýva jednak množinu osôb ženského pohlavia - ženskejších než tie najprirodzenejšie ženy, ktorá sa "vylepšuje" mejkapom (čižč špinou - upcháva póry pokožky a dráždi pleť), vpichovaním cudzorodých látok (farieb) pod kožu, vpichovaním klobásovo-konzervového jedu, strkaním vrecúšok s mliekom a či iným materiálom do prsníkov, druhak množinu žien permanentne nespokojných so svojím postavením v spoločnosti. Neustále bojujú za zrovnoprávnenie žien s mužmi a keď konečne dosiahnu rovnoprávnosť s mužmi v odchode do dôchodku, zase sa im to nepozdáva.. Keď už nevedia, čo by si vybrali za cieľ svojich útokov, postačí im aj gramatika. Celý šokovaný som počúval v elektronických médiách, ako niektoré moderátorky vítajú v štúdiu svojich hostí výrazom "hostka"(!). To dokáže urobiť len jedinec bez jazykového citu (rovnako ako "odbáčať" namiesto odbočovať - aj keď to už je z trochu iného súdka).
Skrátka, najradšej by som žil v období, keď ženy chceli byť ženami a nevymýšľali a neporovnávali neporovnateľné. Postavenie ženy a muža je predsa od prírody rozdielne a nemá zmysel špekulovať, či je žena vyššie alebo nižšie než muž. Oba živočíšne "poddruhy" majú svoje postavenie v prírode i spoločnosti. Treba si len uvedomiť, kam kto patrí.

Pozdravuje Vás El Pavstrom.

Opäť listy z predhrobia

15. dubna 2013 v 1:47 | el-pavstrom

List deviaty - o mŕtvych len v dobrom..?

Vážení a milí!

Býva zvykom, keď niekto, koho poznáme, zomrie, že sa o ňom snažíme hovoriť len to dobré. Čo však urobiť v prípade, že sa o niekom nedá hovoriť jednoznačne dobre? Dalo by sa buď mlčať, alebo hovoriť pravdu, aj keď nie je príjemná. Asi tušíte, o kom bude reč. O pani Železnej. Nedávno opustila tento svet a hodnotenie jej skutkov zaživa bolo dvojaké - podľa toho, kto sa o nej vyjadroval.
Jedni ju chvália do nebies a chcú jej postaviť velikánsku sochu.. Tí druhí sa, naopak, dokonca tešia z jej smrti.. Som ďaleko od toho, aby som sa tešil zo smrti kohokoľvek, ale jedno je isté. Jej prezývka musela mať nejaký dôvod. Na jednej strane vraj upevnila postavenie Británie - to možno považovať za klad jej vládnutia. Iná vec je, aký vplyv to malo na väčšinu obyvateľstva. Nie lordov a iných boháčov, ale na tých, ktorí tých horných niekoľkodesaťtisíc svojou prácou kŕmia, obliekajú, ohrievajú. Tí ju asi nemajú za čo vychvaľovať, ani sa skladať na zbytočnú sochu.
Nesprávala sa k nim citlivo, ani ohľaduplne. Veď túto skutočnosť mali ľudia na mysli, keď ju nazvali Iron Lady.
Oveľa neskôr, keď bol vo Veľkej Británii na súkromnej návšteve masový vrah z Čile a španielsky advokát žiadal jeho zatknutie a vydanie do Španielska pred súd, som si začal bližšie všímať I. L. Prvé čím ma prekvapila a zaskočila, bolo zjavné nadŕžanie krutému generálovi. Navštívila ho v londýnskom dome, kde býval a tuším mal vtedy aj domáce väzenie. Vyjadrila mu svoje sympatie aj morálnu podporu - jemu, ktorý bol zodpovedný za zavraždenie množstva obyvateľov bez súdneho procesu, ako aj za zavraždenie zákonne zvoleného čílskeho prezidenta Salvadora Allendeho..!
Bola to skutočne citlivá osoba. Citlivá asi ako žehlička. Iron totiž má v angličtine aj význam "žehlička". Keď už jej chcú silou-mocou postaviť pamätník, možno by bolo vhodnejšie umiestniť na podstavec sochu žehličky - Lady Iron..
Ale už dosť takýchto pochmúrnych úvah. Jar sa konečne presadila na našom území a hádam v takom prívetivom počasí prídeme aj na veselšie myšlienky..
Pozdravuje všetkých El Pavstrom.

Z predhrobia

7. dubna 2013 v 22:54 | el-pavstrom

List č. 8 - dúfajúci

Milí a vážení!

Stačilo trochu počkať a zimojar sa začala riešiť aj sama. Denné teploty sa dostávajú do plusových hodnôt a onedlho hádam aj tie nočné sa umúdria. Veľká noc prebehla viac-menej úspešne aj na snehu a z nešťastno-šťastných diev a žien ani nebolo veľmi treba obsekávať stekajúcu vodu.. Hoci nie som profesionálny meteorológ, dovolím si dúfať, že táto nádielka snehu bude mať priaznivý účinok na zvýšený výskyt voľnorastúcich húb v lete a najmä na jeseň tohto roku.
Okrem diania v prírode, udiali sa veci hodné povšimnutia aj v politike. Prvýkrát v histórii ľudstva sa volila hlava novodobého českého štátu bez sprostredkovateľov. Polemiku o tom, či je lepšia voľba v parlamente a či napriamo - občanmi, (možno) vyrieši až čas. Jedno je však isté: vo svojej prvej zahraničnej návšteve, v prezidentskej funkcii, zamieril Miloš Zeman, už tradične, do Slovenska.
Myslím si, že veľká časť občanov oboch našich štátov pociťuje vzájomnú blízkosť, nielen geografickú, ale aj kultúrnu a hospodársku. Máme približne rovnaký hodnotový rebríček, 70 rokov spoločných dejín a kdesi v nie tak ďalekej minulosti aj spoločných predkov. Veľa manželstiev je slovensko-českých a či česko-slovenských. Jazyková bariéra je minimálna, sviatky a stravovacie návyky sú takmer totožné. Prakticky neexistujú prekážky v manželskom spolunažívaní - na rozdiel od nábožensky, civilizačne aj etnicky často výrazne odlišných cudzincov z iných kontinentov.
Čo sa týka môjho prežívania veľkonočných sviatkov, tento rok boli priam vegetariánske.. aj keď bez chleba. Keďže som si pred sviatkami nenakúpil údené mäso, ani ďalšie ingrediencie typické pre toto ročné obdobie a noha ma potom bolela priam ukážkovo, môj jedálny lístok bol asi takýto: šúľance zo zemiakového cesta s opraženou strúhankou, strapačky s kyslou kapustou, knedle zo zemiakového cesta plnené dusenou zeleninou s hubami, lokše zo zemiakového cesta a grenadírmarš..
Teraz som si nie celkom istý, či v riadkoch o veľkonočnom stravovaní som sa chválil, alebo sťažoval..
V každom prípade už len dúfam, že ešte aspoň na chvíľu bude aj lepšie. Len aby sa mi nakoniec tí psi nesmiali..:-)
Váš dúfajúci El Pavstrom